Popis: Trváca mnohotvárna rastlina vysoká 15-70 cm, žltozelená s hrubým podzemkom pokrytým zvyškami odumretých listov. Byľ je viac-menej vzpriamená, odstávajúco chlpatá. Prízemné listy utvárajú ružicu, sú v obryse okrúhle, dlaňovito laločnaté, na okrajoch zúbkaté, na líci holé, na rube pritisnuto chlpaté. Listy na byli sú menšie, krátkostopkaté s dvoma prílistkami. Kvety sú obojpohlavné, pravidelné, 4-početné, drobné, žltozelené a zoskúpené do súkvetí. Kalich je zvončekovitý, holý, korunné lupienky sú žltozelené. Plod je nažka. Kvitne od júna do septembra.

U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. Ich určovanie je veľmi náročné, preto sa navzájom často zamieňajú. Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú.

Hemikryptofyt, rozšírený v submediteránnej až boreálnej a oceánickej oblasti Európy, Ázie a Ameriky. Rastie na vlhkých stanovištiach, v okolí pramenísk, na brehoch potokov, aluviálnych a horských lúkach od nížin do montánneho stupňa. Vyskytuje sa v spoločenstvách zväzov Arrhenatherion, Polygono-Trisetion triedy mezofilných lúk - Molinio-Arrhenatheretea. Rastie zväčša na vlhkých lúkach a pasienkoch, popri potokoch od nížin až po horské oblasti. Je rozšírená na celej severnej pologuli.

Zberná časť: Alchemilková vňať - Herba alchemillae
Najčastejšie sa zberá vňať a to na začiatku kvitnutia (máj - august). Zberači najradšej vyhĺadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach, ktoré možno kosiť kosákom. Popri kvitnúcich vrcholoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu, schne rýchlo. Droga sa ĺahko zaparí, preto ju pri sušení treba obracať. Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu. Po uschnutí sa veĺmi drobí. Pomer zoschnutia je 5:1. Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy, bezlistých bylí, porušených a zožltnutých listov alebo korienkov. Predmetom nákupu (rok 1986) bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu. Často ju poškodzuje hmyz. Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť. Listová droga nemá pach, chutí trochu horko a sťahujúco. Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža.
Alchemilkový koreň - Radix alchemillae
V malej miere sa zberá i koreň, ktorý sa vykopáva v jeseni (september - október). U nás sa nevykupuje.

Obsahové látky: V alchemilke žltozelenej nachádzame 6-8% tanínových aj elagových trieslovín, horčiny, nepatrné množstvo kyseliny salicylovej, stopy silice, organické kyseliny a minerálne látky. Doposiaľ sa nezistila totožnosť látky, ktorá je príčinou prevažne gynekologického použitia.

Použitie: Vňať a list
Zápar: Infusum Herbae alchemillae (10-25 g na 500 ml vody) sa užíva pol pohára 2-3 krát denne medzi jedlami (respektíve 1 kávová lyžička na pohár záparu). Vo viacerých európskych krajinách sa ordinuje pri udržiavaní gravidity a na zlepšenie činnosti matrnice (aspoň 4 týždne pred očakávaným pôrodom). Vtedy sa pripravuje zo 4 kávových lyžičiek na pohár vriacej vody, užíva sa 1-2 krát denne po 10-minútovom postátí.

Na výplachy úst, kloktanie (pri zápaloch hrubého čreva) sa používa zápar s dvojnásobnou až trojnásobnou koncentráciou.

Odvar: Používa sa krátko varený (maximálne 5 minút) odvar, hlavne na obklady a kúpele pri hnisavých kožných chorobách a vredoch predkolenia.

Tinktúra: Užíva sa 4 až 6 krát denne 15 až 20 kvapiek do vody.

Uplatnenie: Vedecky sa uznáva použitie alchemilky pri hnačkových ochoreniach. V tradičnej medicíne sa rastlinka používa vnútorne pri kašli, žalúdočno - črevných ťažkostiach a ženských chorobách (tlmí nadmerné krvácanie počas menštruácie, lieči biely výtok). Vonkajšie uplatnenie má pri kataroch ústnej dutiny a nosohltana, výtoku, boľavých a mokvajúcich ekzémoch, rozdrvená alchemilka sa prikladá na bodné a rezné rany. Základná aplikačná forma je tinktúra, alebo odvar.

Možnosti kombinácie s inými drogami: Drogu môžeme kombinovať ako sedatívum, a to s valeriánou, chmeľom, prvosienkou a vresom. Ako gynekologikum je môžeme kombinovať predovšetkým s rebríčkom a kvetom nechtíka, pre spevnenie svalstva a proti vybehnutiu vnútorných orgánov predovšetkým s pastierskou kapsičkou. Ako hemostatikum potom so žihľavou, prasličkou a čiernohlávkom.

Špeciality: Niektoré typy maternicových myomov je možné ovplyvniť tak, že 6 týždňov podávame asi 0,75 l alchemilkového čaju. K tomu aplikujeme raz za deň pod jazyk 0,5 g prírodnej (surovej) materskej kašičky. Pokiaľ do tohto času myom nezareaguje, nemá zmysel v dávkach pokračovať. Pokiaľ sa však zmenší, potom je dobré ešte raz kúru zopakovať.

Použitie v homeopatii: Pre prípravu homeopatickej tinktúry sa používa čerstvá, kvitnúca vňať, zbieraná najlepšie v septembri okolo 9 hodiny dopoludnia. Vňať sa spracúva podľa §2 liehom 80%, základná tinktúra sa ďalej riedi liehom 45% až do potencie D4. Používa sa hlavne potencia D4 s dávkovaním 3 krát denne 7 kvapiek, pred jedlom, v dĺžke 6 týždňov.

Tinktúra sa používa okrem gynekologických aplikácii ako v alopatii, pri rôznych vnútorných zápaloch, pri horúčkovitých ochoreniach z dôvodu zranenia (napríklad pri pohryznutí), pri vredovitosti, chudokrvnosti, vodnatosti, srdcovej slabosti a pri slabostiach vôbec, napríklad pri slabosti brušných svalov, slabosti nervov a pod.

Toxicita: Droga nie je toxická, nie sú známe žiadne škodlivé účinky ani kontraindikácie. Pri miernom dávkovaní je vhodná pre dlhodobejšie podávanie.

Zaujímavosť: Pretože listy alchemilky samovoľne vylučujú kvapky, domnievali sa alchymisti, že pomocou tejto bylinky objavia kameň mudrcov, resp. videli v ňom dôležitú surovinu na výrobu zlata. V období renezancie sa bylinke pripisovala vlastnosť prinavrátenia ženám panenstva a oživenia ich krásy. Hildegarda z Binderu (ranný stredovek) odporúčala vňať aj proti vredovitému zápalu v hrdle.