Popis: Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 20-40 cm (až 0,75m), byľ pavučinovito vlnatá, listy podlhovasto kopijovité, ostnato zúbkaté, pichľavé, žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi, vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne. Spodný semenník dozrieva v pozdĺžne, rýhované nažky, hore ochlpené. Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie. U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill. emend. Scop.), napr. s pichliačom zelinovým - C.oleraceum (L.) Scop., ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L.) Gaertn).

Zberná časť: Benediktová vňať - Herba cardui benedicti
Pri zbere, a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice, lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice, aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl), a to aj viacej razy do roka. Odrezávame ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm. Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. Sušenie na slnku nie je možné, rastlina mení farbu, kvalita drogy sa znehodnocuje. Droga chutí silno a trvale horko. Pomer zoschnutia je asi 5:1 (uvádza sa od 3,5-4-do 5:1). Za najkvalitnejšií sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím - asi jún až august), ďalšie zbery majú veĺa bylí, príp. kvetov, ktoré pri sušení dozrievajú, a tým sa droga znehodnocuje. Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť, treba ju sušiť oddelene od ostatných. Droga ľahko vlhne a plesnivie.

Obsahové látky: Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0,3%), triesloviny (asi 8%), ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (azulénová laktónová horčina neglykozidického charakteru). Z ďalších látok možno uviesť flavónové glykozidy, odvodeniny apigenínu a kemferolu, knicinolid, benediktín, antibiotickú látku (dodekadiéntetraín), sliz (asi 20%), soli draslíka, magnézia, vápnika, vitamín B1 a kyselinu nikotínovú (prípadne jej amid).

Účinnosť: Horké látky podporujú trávenie, a to tým, že mierne zvyšujú tvorbu žalúdočnej šťavy a žlče.
Na základe praktických skúseností sa predpokladalo - a potvrdzujú to aj nové výskumy -, že účinné látky majú nielen protibakteriálny, ale aj protivírusový účinok (napr. pri herpes zoster). Antiseptické vlastnosti sa využívajú aj pri vonkajšej aplikácii pri chronických zápalových chorobách kože a slizníc.
Močopudné vlastnosti sa pripisujú flavonoidovým glykozidom. Pozoruhodné je aj zvýšené vylučovanie kyseliny močovej. Celkové pôsobenie na látkovú premenu doplňujú aj prítomné mikroelementy.
Droga optimalizuje tvorbu žalúdočnej šťavy a znižuje náchylnosť ku kvasným a hnilobným procesom v tráviacej rúre. Preto sa odporúča predovšetkým pri zoslabujúcich chorobách spojených s dyspepsiou a nechutenstvom. Súhrn priaznivých vlastností rastlinu predurčuje na užívanie v pediatrickej a geriatrickej praxi.
Ľudové liečiteĺstvo má pre benedikt veĺmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti, pri chorobách so zvýšenou teplotou, ako močopudný prostriedok, pri reumatických ochoreniach, celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i.

Použitie: Vňať
Zápar: Pri príprave záparu sa používa jednotlivá dávka 2 g, alebo 1/2 kávovej lyžičky na šálku záparu. Ako metabolikum sa užíva zápar zo 4-6 g drogy na 100 ml vody, ktorý sa pije 2-3 krát denne medzi hlavnými jedlami. Tento zápar pôsobí na organizmus celkovo tonizujúco. Zápar sa používa aj na omývanie a oplachovanie, predovšetkým pri infikovaných kožných afekciách.
Odvar: Pripravuje sa z 0,5-2,5 g drogy na šálku vody, pije sa 2-krát denne.
Obklady: Zvonka sa používa na obklady ako jeden z liekov pri kožných afektoch, ekzémoch, lupienke, kožných zápaloch, pri ruži alebo bércovom vrede.
Víno: Podľa starých receptov sa používa výhradne koreň a príprava je veľmi jednoduchá. Celý koreň alebo koreň práškovaný v ľanovom vrecku sa ponorí do vína. Množstvo je dané silou koreňa a potom hlavne skúsenosťou výrobcu. V každom prípade to prinajmenšom chuť výna vylepší. Používa sa na reguláciu látkovej výmeny, proti žalúdočným vredom a na ukludnenie.
Ďalšie spôsoby použitia: V liehovarníctve sa používa pri výrobe horkých likérov (benediktínka).

Možnosť kombinácie s inými drogami: Na potenciovanie metabolického a tonizujúceho účinku je vhodné pridávať: list žihľavy, Fucus vesiculosus, vňať fialky trojfarebnej, vňať rebríčka, vňať zlatobyle, koreň krasovalsu bezbyľového. Zvýšené vylučovanie tráviacích štiav a stomachické účinky potenciujú drogy: Herba absinthii, Folium trifolii fibrini, vňať čakanky, lyšajník islandský, koreň horca, koreň púpavy s vňaťou. Diuretické účinky sa umocnia kombinovaním s: listom brezy, listom ríbezle čiernej, plodmi petržlena záhradnéhoi, vňaťou prasličky, koreňom ihlice a koreňom bedrovníka. Žlčopudné pôsobenie zosilňuje pridanie: list mäty, Fructus carvi, Folium boldo, Herba agrimoniae, Herba chelidonii, Herba marrubii, Radix taraxaci.
Podobné účinky pri vnútornom užívaní majú drogy: Folium trifolii fibrini, Radix gentianae a Herba centaurii.

Špeciality: Nemecký recept pri nechutenstve: 5g sušenej drogy prelejeme 0,5 l vriacej vody, necháme 15 minút vyluhovať a pijeme 2 krát denne šálku záparu medzi jedlami.
Poľský recept na látkovú výmenu: 1 až 1,5 lyžice drogy na pohár vody povaríme 5 minút a pijeme 2 až 3 krát denne 1/4 až 1/2 pohára, buď pre djedlom alebo medzi jedlami. Okrem toho sa uvádzajú kombinácie benediktu až z 22 bylinami, samozrejme podľa predpokladaného účinku, ale v podstate slúži vždy na látkovú výmenu.

Použitie v homeopatii: Tinktúra sa vyrába z vrcholkov kvitnúcej vňate, zbieranej pred úplným rozkvitnutím, najlepšie medzi 13 a 14 hodinou. Vyrába sa podľa ­3 s použitím liehu 90%. Tinktúra sa ďalej riedi až na potenciu D4 liehom 50%. Všeobecne sa používa potencia D3 s dávkovaním 3 krát denne 10 kvapiek, v dĺžke 6 týždňov.
Okrem aplikácie podľa alopatie sa tinktúra používa aj pri odtučňovaní a pre celkové posilnenie. Tinktúra má celkovo veľmi široké uplatnenie.

Toxicita: V primeraných dávkach nemá nijaké vedĺajšie účinky, vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky, môžu vyvolať nevoľnosť spojenú s nutkaním na vracanie. Tehotným ženám sa nesmie podávať. V terapeutických dávkach je droga vhodná aj pre zoslabnutých pacientov v pediatrickej a geriatrickej praxi. Kontraindikácie sú pri ťažších obličkových poruchách.