Dobrá šálka kávy závisí od správnej voľby druhu a mletia, ale aj od zachovania čerstvosti pomletej kávy. Jej nepriateľmi sú vzduch, svetlo, horúčava a vlhkosť. Aby si káva udržala svoju sviežosť, mala by sa skladovať v nepriehľadných, vzduchotesných nádobách pri izbovej teplote.

Odlišné spôsoby varenia kávy kladú rôzne požiadavky na spôsob jej mletia. To, ako dlho prichádza káva do kontaktu s vodou, významne vplýva na jej chuť. Druh kávovaru pritom určuje, ako dlho bude káva počas varenia v priamom styku s vodou. Napríklad v kávovaroch espresso voda prichádza do styku s mletými čiastočkami kávy veľmi krátky čas, takže je potrebné jemné mletie, aby zrnká dokázali svoju chuť vode odovzdať. Šálka kávy obsahuje 98 % vody. Preto na prípravu kávy používame vždy čerstvú a čistú vodu. Zohrievame ju skoro na bod varu, približne na 90 až 96 °C. Tento stupeň teploty je ideálny na vylúhovanie celej škály jej chutí. Dĺžka varenia je veľmi dôležitá. Ak sa voda varí príliš krátky čas, káva bude mať slabú a kyslú chuť. Ak sa varí príliš dlho, príjemná chuť sa zničí a zostane iba horkosť. Na dosiahnutie silnejšieho nápoja pridáme viac kávy na šálku.

Zalievaná káva
V minulosti sa u nás dlho pila len tzv. "Turecká káva". Správny názov je však "zalievaná káva" (recept na tureckú kávu si uvedieme neskôr). Jej príprava je skutočne jednoduchá: odmerku najemno zomletej kávy dáme do šálky a zalejeme vriacou vodou. Môžeme si do nej dať cukor, ale pozor! Kávu zamiešame iba raz, aby sa zbytočne nemútila a nestrácala svoju chuť a arómu.

Prekvapkávaná káva
Ďalším, pomerne jednoduchým, spôsobom prípravy obľúbeného kofeínového nápoja je prekvapkávanie alebo filtrovanie. Zomletá káva sa nasype do papierového (alebo iného vhodného) filtra, ktorý sa položí do špeciálneho lievika priamo nad šálku alebo nad inú nádobu. Takáto káva už nemá usadeninu ako zalievaná káva, a preto je vhodná aj na podávanie so šľahačkou alebo inými prísadami.

Medzi prvými domácimi elektrickými kávovarmi boli práve kávovary na prípravu filtrovanej kávy. Do väčšej nádoby sa naliala voda, ktorá sa pri prechode rúrkou zohrievala a kvapkala cez filter s kávou priamo do kanvice z jenského skla, ktorá bola počas celého varenia odspodu vyhrievaná.

Espresso
Neskôr sa k nám dostali kávovary, ktoré sa používali najmä v európskych krajinách stredomoria. Tento kávovar sa skladá z troch hlavných častí: spodnej nádobky na vodu, strednej časti podobnej deravému lieviku na zomletú kávu a tretej na hotovú uvarenú kávu. Princíp varenia kávy v takomto kávovare je v tom, že para z vriacej vody sa pretláča cez kávu natlačenú v strednej časti a táto para sa následne vyzráža na pokrievke vrchnej nádoby a zostane v nej.

Takto pripravená káva je vlastne slabým espressom. Stroje na prípravu espressa v kaviarňach pracujú tiež na princípe tlaku pary. Čím je tento tlak silnejší, tým je espresso našľahanejšie a tým má väčšiu a trvanlivejšiu penu.

Dnes už za skvelým espressom nemusíme chodiť iba do kaviarne a aj návšteva ocení kvalitne pripravený nápoj. Stačí nám investovať do domáceho espresso stroja, ktorý napriek tomu, že je pomerne malý, má v sebe dosť sily na našľahanie výbornej popoludňajšej kávy.

Viedenská káva
Na prípravu viedenskej kávy potrebujeme 600ml tuhej filtrovanej kávy, šľahačku a 1 polievkovú lyžicu kakaa. Horúcu kávu ozdobíme šľahačkou a posypeme kakaom.

Cappuccino
Recept na prípravu kapucína k nám prišiel z Talianska. Je to vlastne horúca káva z espressa doplnená parou vyšľahaným mliekom. Aby sme získali horúce "vyšľahané" mlieko, musí sa para viesť cez kanvicu s mliekom a tá sa musí vertikálne pohybovať. Hotové cappuccino môžeme posypať kakaom, strúhanou čokoládou alebo škoricou.

Írska káva
Na prípravu írskej kávy potrebujeme: 1 horúce espresso (alebo prekvapkávaná káva alebo nescafé), 2 kávové lyžičky cukru, 4 polievkové lyžice šľahačkovej smotany a to podstatné - 4 polievkové lyžice írskej whisky.

Do skleného pohára dáme osladenú kávu, whisky a navrch šľahačku tak, aby vytvorila mäkkú vrstvu.

Turecká káva
Originálna turecká káva sa pripravuje podobne ako u nás kávovinový nápoj (MELTA), teda: do džezvy s vodou sa pridá lyžička na prach zomletej kávy a pol lyžičky cukru a nechá sa zovrieť. Keď sa začne dvíhať pena, džezvu odstavíme z ohňa a počkáme, kým pena opadne. Tento postup opakujeme jeden až dvakrát. Potom kávu nalejeme do šálok tak, aby navrchu zostala pena. Niekde zvyknú kávu dochutiť klinčekmi alebo škoricou.

Káva však nie je iba povzbudzujúcim nápojom, ale používa sa aj na prípravu zmrzliny, kávovej šľahačky, kávových koktailov, na dochutenie piškótového cesta, omeliet, palaciniek, na prípravu zákuskov a krémov.