Popis: Trváca rastlina vysoká 30-60 cm, so šikmým dlho plazivým podzemkom, s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetami, zákrov sa skladá z 8 až 24 listeňov, pripomínajúca jastrabník. Od príslušníkov tohto bohatého rodu sa líši najmä protistojným usporiadaním listov. Plody sú nažky s chocholcom, dlhé až 5 mm.
Rastlina uprednostňuje vlhké horské močaristé lúky (kyslé pôdy), rúbanská a všeobecné zárasty s rašelinníkami. Rastie v podhorskom a horskom stupni, v Alpách až alpínskom stupni. Kvitne v júni až auguste. Pre jej ozdobný vzhľad a liečivé vlastnosti extraktov z kvetov a podzemku bola predmetom nežiadúceho záujmu zberateľov. U nás sa vyskytuje zriedkavo, častejšie v Českej republike, najmä z výšok 1000-1500 m n.m.. Dnes je zaradená do zoznamu chránených druhov. Pretože sa nedá pestovať, dováža sa zo zahraničia.

Zberná časť: Arnikový kvet - Flos arnicae
Pre potreby oficiálnej medicíny sa pripúšťa aj zber kvetov druhu A.chamissonis. Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún-august), tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce), treba dávať pozor, aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. Nazberaný materiál sa nesmie stláčať, suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach.
Arniková vňať - Herba arnicae
Vňať sa zbiera v mesiacoch jún - august a treba dávať pozor, podobne ako pri kvete, aby neobsahovala čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. Sušíme v tenkých vrstvách na vzdušných miestach.
Arnikový podzemok (koreň) - Radix (Rhizoma) arnicae
V ČsL 2 uvádzaný ako oficiálna droga. Podzemky s koreňmi sa vykopávajú v jeseni (september - október), rýchlo sa sušia v tieni, resp. umelou teplotou do 40 stupňov C.

Obsahové látky: Kvet obsahuje najmä flavonoidy (astragalín, izokvercitrín), polyfenolové zložky (asi 0,05% cynarínu, kyselinu kávovú), asi 0,1% silice (najmä tymol a metyléter tymolu), polyacetylénové látky (asi 0,2 mg% tridecén-pentaínu), fytomelany, nenasýtené deriváty alfa-amyrínového typu (taraxasténové deriváty arnidiol, faradiol, taraxasteroly), karotinoidné farbivá (luteín), polyíny, amínové zlúčeniny, cholín (asi 0,1%), betaín, laktón arnifolín, minerálne látky, triesloviny a ďalšie látky. Koreň obsahuje až 0,15% silice.

Použitie: Kvety
Prášok: Flos (anthodium) arnicae v prášku, prípadne v pilulkách, sa ordinuje v dávke 0,3-1,2 g.
Zápar: Zápar alebo odvar sa pripravuje buď z 1,5 g, alebo z 1 kávovej lyžičky drogy na pohár vody; pije sa najviac 5-krát denne. Rovnaké dávkovanie alebo 2% zápar sa používa na obklady a kúpele.
Tinktúra: V poslednom čase sa takmer výhradne používa tinktúra z kvetov arniky. Pri vnútornom užívaní sa dávkuje 2 až 3 krát denne 10 až 20 kvapiek tinktúry do pohára vody, vždy pred jedlom. Zvonka sa používa na obklady v dávke 1 lyžičky rozmiešanej v 100 až 130 ml destilovanej alebo prevarenej vody. Namočíme čistú ľanovú alebo bavlnenú handričku a voľne prikladáme, bez preväzovania. Obklad meníme každých 20 minút asi po dobu 2 hodín, podľa potreby 2 až tri krát denne. Obklady pomáhajú aj na kĺbové artritické a artrózne zápaly. Dajú sa však použiť aj na opuchnuté nohy.

Koreň
Zápar: Zápar z Radix arnicae sa pripravuje z 1 kávovej lyžičky na pohár vody, pije sa až 5-krát denne.

Tinktúra: Zvonka sa používa tinktúra 5-10 násobne riedená vodou. Na vnútorné používanie sa Tinctura arnicae destillata (podľa DAB 6) pripravuje z jednotlivej dávky 0,5 g; riedi sa niekoľkonásobným množstvom liehu.

Uplatnenie: Pri nepenetrujúcom zmliaždení a pri hematómoch sa môže droga miešať s 5-10 násobným množstvom octanu hlinitého. Pri chronickej tromboflebitíde a pri varixoch je vhodná kombinácia drogy s Radix symphyti a Semen hippocastani. Na zápalové kožné reakcie sa pridáva Oleum hyperici, pripadne Flos chamomillae. Riedená tinktúra sa ďalej používa ako ranové antiseptikum, do kloktadiel, na natieranie zapálenej ústnej sliznice, po opuchoch (edémoch), trombózach, ako vlasový a kozmetický prostriedok.

Možnosti kombinácie s inými drogami: Pre silné pôsobenie sa droga užíva väčšinou samostatne.

Špeciality: Pre vnútorné užívanie v kardiológii sa osvedčil nemecký prípravok Lacoerdin, ktorý je zmesou tinktúr arnikovej (30 g), hlohovej a konvalinkovej (po 25 g) a rutovej (20 g). Všeobecné dávkovanie je 3 krát denne 20 až 25 kvapiek v pohári vody a doporučuje sa pridať 100 mg vitamínu C. Slúži ako výborný pomocný liek, hlavne pri angíne pectoris.
Doporučuje sa k tomu niekoľko minút denne trieť oblasť srdca nejakým medenným predmetom. Platí pochopiteľne aj všeobecne proti náhlým srdcovým záchvatom.
Výborným hojacím prostriedkom s použitím arnikovej tinktúry je nasledujúca masť, ktorú namieša každá lekáreň:
Tinct. arnicae 20,0
Heparoidi SPOFA ung. 50,0 M.f.unguentum
Dermazuleni SPOFA ung. 30,0
Adipis lanae q.s. ad 150,0
Masť je použiteľná na všetky rany, ale nesmie sa nanášať priamo do rany, iba na jej okraje.

Použitie v homeopatii: Arnika má v homeopatii oddávna významné postavenie a isto si ho aj dlho podrží. Dá sa povedať, že v určitom smere len ťažko najde konkurenciu. Predovšetkým je to pre celkom neobvyklú šírku možného použitia, kde rovnako ako iné, silne účinkujúce prostriedky, pôsobí až nebezpečne, a tiež pre možnosť veľmi jemného odstupňovania účinku jednotlivých prostriedkov. To je umožnené riedením, veľkým počtom použiteľných potencií a ťiež dávkovaním. Používa sa dobre usušený, práškovaný podzemok, mimo koreňa. Kvety majú praktický rovnaký účinok, ovšem v zásade je účinná celá rastlina, samozrejme každá časť zbieraná v inom termíne a inak upravovaná. Prášok z podzemku sa maceruje v liehu 80% v čase 14 dní a vzniknutá tinktúra D0 sa ďalej riedi až do potencie D12 liehom 35%. V praxi sa používa výnimočne dokonca aj riedenie D30 a extrémne aj D200.
Kvety so zákrovom sa zbierajú pred rozkvitnutím a vyluhujú sa v liehu 60% tiež v čase 14 dní. Riedí sa potom rovnako ako podzemok do D12, ale liehom 30%. Užívanie je prakticky rovnaké ako pri priamych bylinných prostriedkoch, samozrejme s tým, že účinok sa dá veľmi starostlivo regulovať. Najslabší účinok je pri potenci D2 a D3, najsilnejší pri potenci D11 a D12. Stručne zhrnuté je užívanie vhodné na pohmliaždeniny, kontúzie, distorzie, hematómy, furunkly, neuralgie, ischias, pletiva srdca, žalúdok a pod. Zvlášť dôležitou vlastnosťou je, že podporuje účinok antibiotík a liekov proti rakovine.
Všeobecná dávka vnútorne je 3 krát denne 4 kvapky pred jedlom, v potenci D12. Zvonka sa odporúča vo všeobecnosti mazať alebo prikladať obklad 3 krát denne potenciou D5.

Tinktúra sa používa okrem gynekologických aplikácii ako v alopatii, pri rôznych vnútorných zápaloch, pri horúčkovitých ochoreniach z dôvodu zranenia (napríklad pri pohryznutí), pri vredovitosti, chudokrvnosti, vodnatosti, srdcovej slabosti a pri slabostiach vôbec, napríklad pri slabosti brušných svalov, slabosti nervov a pod.

Toxicita: Vnútorné užívanie drogy sme odporučiť len lekár. Koncentrované výťažky silice silne dráždia sliznice. Pri vnútornom použití vyvolávajú gastroenteritídu, tachykardiu až kolapsové stavy. Podobne pôsobí predávkovanie zriedenej drogy, ktoré sa tiež prejavuje žalúdočnými ťažkosťami a vracaním, tachykardiou a dýchacími poruchami. Pri vnútornom použití je droga toxická najmä pre deti. Letálna dávka pre dospelých je 70 g drogy. Vyššia koncentrácia a nezriedené extrakty pri vonkajšom použití spôsobujú pľuzgiere až nekrózu tkaniva.