S cieľom uľahčiť používateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Kliknutím na tlačidlo "OK" súhlasíte s použitím preferenčných, štatistických aj marketingových cookies pre nás aj našich partnerov. Funkčné cookies sú v rámci zachovania funkčnosti webu používané počas celej doby prehliadania webom. Podrobné informácie a nastavenia ku cookies nájdete tu.
Ok

Čakanka obyčajná

Slovenský názov:
Český názov:
Anglický názov:
Latinsky názov:
Botanické zaradenie:		 Čakanka obyčajná
Čekanka obecná
Chicory
Cichorium intybus L.
Čakankovité - Cichoriacea		  
Popis: Trváca, 30-150 cm vysoká, mlieko roniaca rastlina s hrubým podzemkom. Byľ je vzpriamená, okrúhla až hranatá, v hornej polovičke rozkonárená. Prízemné listy utvárajú ružicu, sú grácovité, na spodnej strane štetinato chlpaté, listy na byli sú podlhovasté až kopijovité, šípovitou bázou sediace. Úbory vyrastajú z pazúch listov alebo konárikov, všetky kvety sú jazykovité, bledomodré, zriedkavo biele alebo ružové, okrajové väčšie ako vnútorné. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. Zákrov je dvojradý, zložený zo štetinato chlpatých žliazkatých listeňov. Plod je asi 3mm dlhá nažka, na vrchole s kratučkým vencom štetiniek. Kvitne od júla do októbra.
Hemikryptofyt, rozšírený v mediteránnej až boreálnej oblasti Európy a Ázie. rastie na sviežich až suchších stanovišťiach, na pasienkoch, medziach, pozdĺž ciest na násypoch a ruderálnych miestach od nížin do podhorského stupňa. Miestami sa pestuje pre koreň, ktorý je surovinou na výrobu cigórie. Vyskytuje sa v spoločenstvách zväzov Polygonion avicularis, Dauco - Melilotion, Arction a iných.
Príbuznou zeleninou, ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok, je čakanka štrbáková, známejšia ako endívia - C.endivia L.
Pri zbere vňate nehrozí zámena, rastlina je veľmi dobre známa. Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti, kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L.), ktorý je prudko jedovatý.

Zberná časť: Čakankový koreň - Radix cichorii
Korene sa vyrypujú rýĺom (september-október), a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky), zbavujú sa nadzemných častí a sčernetých častí, po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40-50 st.C, alebo hneď pri umelom teple). Pomer zosušenia je asi 5:1.

Čakanková vňať - Herba cichorii
Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia sa v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach, pomer zoschnutia je asi 4:1. Kvety sušením strácajú belasú farbu. Droga nemá pach a chutí horko.

Čakankový kvet - Flos cichorii
Niekedy sa pre potreby očného lekárstva zbiera aj kvet, podľa možností hneď na začiatku kvitnutia, teda v júli. Pestované odrody sa nepoužívajú.

Obsahové látky: Koreň čakanky obsahuje do 49% inulínu (rezervnej látky astrovitých rastlín) a 0,1% glykozidu intybínu, triesloviny, cholín, arginín, živicu, sliz, minerálne látky. Hlavné obsahové látky sú v mliečnej šťave. Ide o horké látky terpénového charakteru (laktucín, laktukopikrín), triterpénové deriváty, gumu a i. V listoch je kumarínový glykozid cichoriín, ďalej levulóza, inulín, cholín, arginín, kyselina cichóriová (dikafeyltartarová). V čerstvej vňati popolový zvyšok s bohatým obsahom minerálií (najmä železo, vápnik, fosfor a horčík).

Účinnosť: Horké látky zlepšujú chuť do jedenia a povzbudzujú činnosť tráviacích orgánov tým, že podporujú vylučovanie tráviacích štiav a zlepšujú motilitu hladkého svalstva tráviacej rúry. Majú aj mierny žlčopudný účinok. Pre svoje mierne účinky sa droga indikuje aj pacientom s citlivejším žalúdkom alebo pacientom s vredovou chorobou žalúdka. Odporúča sa aj pri achlórhydrii a pri chorobách spojených so spomaleným vylučovaním žlče, prípadne so sklonom k stáze v žlčníku alebo v žlčových cestách (s výnimkou obštrukcie žlčovodov).
Mierne zvyšovanie diurézy, spolu s ostatnými vhodnými vlastnosťami drogy, napomáha látkovú premenu. Okrem toho sa droga užíva aj pri chronických chorobách pečene a žlčníka. Obvykle sa predpisuje v kombinácii s inými potenciujúcimi drogami.
Zvonka sa môže čakanka aplikovať ako obklad na boľavé kĺby, ale aj pri niektorých ekzémoch. Čakanka má aj ďalšie účinky, napríklad pri podávaní pred spánkom pôsobí proti častému prebúdzaniu. Čakankový čaj pomáha aj pri funkčnej zápche, častej pri zmenách pobytu (tzv. cestovná zápcha).

Použitie: Koreň
Odvar: Na prípravu šálky odvaru sa ordinuje 2-5 g koreňa (alebo 1 kávová lyžička; varí sa 5 minút); pije sa 2-3 krát denne.
Zápar: Zápar - Infusum Radicis cichorii - sa pripravuje z 15-25 g práškovanej drogy z koreňa na 2 poháre vody; užíva sa po 1/2-2/3 pohára 2-3 krát denne pred jedením.
Štava: Čerstvá šťava z koreňa sa používa na ľahké vtieranie do vlasovej pokožky za účelom podporenia rastu vlasov.
Obklady: Používajú sa zvonka na bolestivé a zapálené vredy.

Vňať
Zápar: Na prípravu šálky záparu z vňate sa používa 1,5-4 g, alebo častejšie 1 kávová lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 2-3 krát denne. Užíva sa ako horčinové tonikum, stomachikum a cholerikum. Ako cholerikum pôsobí aj kombinácia čakanky s koreňom púpavy (Radix taraxaci) v pomere 1:1.

Kvet:
Zápar: Kvetová droga sa používa vo forme záparu k výplachom očí pri zápale spojiviek, rohovky a dúhovky.

Možnosť kombinácie s inými drogami: Drogy predstavujú veľmi vhodnú prímes do čajových zmesí. Často sa kombinujú napríklad s jablčníkom, rumančekom, repíkom a ľubovníkom. Pri žlčníkových chorobách s listom mäty, kôrou krušiny, vňaťou ľubovníka a myšieho chvosta. Do metabolizujúcich čajovín sa kombinujú s koreňom púpavy, vňaťou stavikrvu vtáčieho, úbormi nechtíka a pod.

Špeciality: Proti jarnej únave doporučujeme zmes 100g vňate čakanky, koreňa ihlice tŕnitej a vňate medovky po 50g, vňate dúšky tymiánovej a vňate benediktu po 25g. Podávame ako klasický bylinkový čaj v množstve asi 750 ml denne.
Na tonizáciu, posilnenie pokožky a k zabráneniu možného vzniku vrások slúžia obklady z čakanky: Dve polievkové lyžice čakankovej vňate a drveného koreňa čakanky sa zalejú dvoma pohármi studenej vody, pomaly sa zahreje až k bodu varu a potom sa 15 minút na miernom plameni varí. Po odstavení sa nechá 15 minút vyluhovať a potom sa precedí. Obklady z odvaru sa používajú vlažné alebo studené, 2 krát denne, najlepšie každý druhý deň.
Veľmi podobný je odvar proti zápachu z úst. Tu sa použije 20g vňate a drveného koreňa na 0,5l vody. Droga sa dá do studenej vody, zahreje sa do varu, odstaví sa, nechá sa 15 minút zakrytá vyluhovať a precedí sa. Pije sa pohár pred každým jedlom, asi v dĺžke 3 týždňov. Tento odvar podporuje tiež tvorbu mlieka pri kojení, čo dáva za pravdu tvrdenie, že zápach z úst je vnútorného pôvodu.
Na nechutenstvo sa doporučuje šalát z mladých, čerstvých listov čakanky, zmiešaný s inými šalátovými listami, ktorý by sa mal jesť pred obedom a pred večerou.
Ideálnym a vyložene žlčníkovým čajom je zmes čakanky s mätou priepornou, slamihou piesočnou, ľubovníkom, lastovičníkom a rebríčkom, všetko v rovnakých dieloch. Jedna polievková lyžica zmesi sa zaleje 0,5l studenej vody, nechá sa prejsť varom, potom prikryté necháme 15 minút vyluhovať a precedíme. Pije sa 3 krát denne pohár pred jedlom.
Miestami sa ľudovo používa naklepaný list z čakanky na obklady otokov a zápalov pokožky. Doporučuje sa pred priložením list ponoriť do vriacej vody.

Použitie v homeopatii: V homeopatii sa čakanka dosť často používa. Tinktúra sa vyrába z čerstvého koreňa, vykopaného na jeseň v septembri až októbri, ale musí to byť koreň z voľne rastúcich rastlín. Čerstvý koreň sa hneď po vykopaní a umytí studenou vodou upravuje podľa §3, to znamená rozotretím a ďalšou úpravou liehom 90%. ďalšie riedenie sa robí liehom 35% až do potencie D2, ktorá sa tiež terapeuticky využíva.
Užívanie je prakticky rovnaké ako v alopatii, s tým doplnkom, že sa dáva prednosť použitiu v prípadoch pečeňových ťažkostí, predovšetkým pri hypofunkcii, pri malej produkcii žlče a tiež pri chorobách žlčníka. Tinktúra sa dá použiť aj pri vonkajších chorobách, napríklad pri zápaloch pokožky alebo pri vredovitosti pokožky.

Toxicita: Nezistili sa nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Môže sa podávať aj dlhodobo, nezistili sa ani žiadne kontraindikácie.

 

 

MGFjZj