Popis: Dub letný je stredne vysoký strom, listy perovito laločnaté, s krátkou stopkou, kvety jednodomé, samičie po 2-5 v pazuchách listov, samčie vo visiacich riedkych jahňadách. Plody sú nažky uložené v zdrevnatenej čiaške na dlhej stopke - žalude.
Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty - dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade. Druh pôvodný len v podhorských oblastiach. Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach, kde vytvára spolu s dubom zimným miešané dubiny. Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy.

Zberná časť: Dubová kôra - Cortex quercus
Zbiera sa s asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteĺa lesa), a to pri rúbaní alebo presvetĺovaní porastov. Zber sa robí na začiatku jari (marec-apríl). Odlupuje sa iba mladá, lesklá, tzv. zrkadlová kôra bez zvyškov dreva, hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. Pomer zosušenia je asi 2:1. Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom, chuť má slabo horkastú a silne zvieravú.

Dubové plody (žalude) - Glandes quercus
Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október-november), zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná).

Dubové listy - Folium quercus
Veľmi zriedkavo sa zberajú listy a to od jari do jesene, pokiaľ nezačnú žltnúť.

Dubienky - Galla
Sú to guľaté nádory, čiže patologické novotvary spôsobené hmyzom. Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q. infectoria Oliv.). Vyvolávajú ich hrčiarky. Dubienky domácich druhov nie sú vhodné na liečbu a nezbierajú sa.

Obsahové látky: Terapeuticky účinnými látkami kôry sú predovšetkým triesloviny (do 20%) s katechínovými látkami a s kyselinou elagovou. Pseudotriesloviny obsahujú okrem iných látok kyselinu galovú, elagovú a katechín. Flavonoidy zastupuje glykozid kvercitrín a jeho aglykón kvercetín, triterpény napríklad fridelanol. Flobafény - tmavohnedočervené neúčinné látky - vznikajú z trieslovín. Ďalej sa tu nachádzajú aj horčiny, živice a kvercit.
V žaludi (Glans) sa nachádza asi 37% škrobu, 7% sacharidov, 7,5% bielkovín a do 15% oleja. Listy obsahujú aj flavonoidné glykozidy.

Účinnosť: Adstringentný účinok trieslovín zabraňuje kapilárnemu presakovaniu krvi pri zápaloch tráviacej rúry. Súčasné protibakteriálne a protizápalové pôsobenie sa využíva pri liečbe infekčných hnačkových chorôb.
Výhodné účinky trieslovín sa využívajú aj lokálne pri zápaloch ústnej dutiny, stomatitíde, inflamovaných hemoroidoch, zápalových aj ekzematóznych chorobách kože, ale aj pri nadmernej potivosti (napr. nôh). Droga sa používa aj pri liečbe omrzlín.
Niekedy sú obklady terapeuticky úspešné aj na popáleniny I. a II. stupňa. Zabraňujú ďalším stratám lymfy, pričom účinok zabezpečuje najmä trieslovinová látka tanín. Pri rozsiahlej nekrotizácii však môže tanín koagulovať aj tie bunky, ktoré by sa ešte mohli regenerovať. Preto sa lokálne použitie neodporúča tak pri ťažkých popáleninách, ako aj pri rozsiahlejších poleptaniach slizníc a kože alkáliami alebo ťažkými kovmi.
Adstringentné účinky majú aj iné časti duba, ale najúčinnejšia je kôra a predovšetkým dubienky, ktoré obsahujú najviac trieslovín.

Použitie: Kôra
Odvar: Priemerná jednotlivá dávka kôry je 1,5 g. Terapeuticky účinný je Decoctum Corticis quercus (1 kávová lyžička drogy na 1 šálku vody, variť na miernom ohni 5 minút), ktorý sa užíva 2-3 krát denne. Vnútorne sa užíva zriedka a nie samotná, predovšetkým pri hnačkách, žalúdočných a črevných kataroch.
Zvonka sa používa Decoctum Corticis quercus (10 g drogy na 1 pohár vody) na kloktanie, oplachovanie slizníc rodidiel a podobne; na irigáciu sa pridáva dvojnásobné množstvo vody. Pri zapálených hemoroidoch sa ordinujú sedacie kúpele z Decoctum Corticis quercus (30 - 50 g drogy na 1 l vody). Na kúpeľ sa používa odvar z 3 lyžíc práškovanej drogy na 500 ml vody (varí sa 15 minút), alebo z 500 g drogy na 4 l vody; po precedení sa vleje do kúpeľa. Proti poteniu nôh, pod pazuchami a inde sa používa odvar s vyššou koncentráciou: 1 kg drogy na 3 l vody.
Macerát: Macerát za studena sa pripravuje zaliatím 1 lyžice drogy dvoma šálkami vody. Maceruje sa pri izbovej teplote. Pije sa po dúškoch počas dňa.
Prášok: Cortex quercus pulveratum sa užíva 5 krát denne na hrot noža. Obvyklá dávka je 0,5 až 1,5 g.

Ďalšie spôsoby použitia: V technickej praxi sa používa pri spracúvaní kože.

Plody:
Odvar: Odvar zo semien (Semen quercus tostum), tzv. žaluďová káva, sa pripravuje z 3 g pro dosi (DAB 6).
Pražené žalude: Pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. Používajú sa v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám, miestami sa miešajú s kakaom a cukrom a slúžia ako kávovina.

Listy:
Zápar: Zápar sa požíva ako prostriedok proti hančkám, a je možné ním nahradiť odvar z dubovej kôry.

Možnosť kombinácie s inými drogami: Kôrová droga sa zaraďuje do zmesí skôr výnimočne, pretože na rozdiel od iných drog vyžaduje dlhodobé varenie. Väčšinou sa doporučuje spojiť čaj z potrednej zmesi s odvarom z dubovej kôry.

Špeciality: Na bolestivé kĺby bez opuchov prikladáme čerstvý kašovitý obklad z čerstvých, drvených (alebo sušených a zaparených) listov. Obklad necháme priložený najskôr jednu hodinu, ale pri dobrej znášanlivosti ho môžeme nechať aj celú noc.
Usušené, práškované žalude môžeme použiť ako veľmi dobrý pomocný liek pri angíne pectoris, v dávkach 3 krát denne na špičku guľatého noža, pred jedlom. Pri angíne pectoris sa doporučuje tiež upražiť žalude v trúbe, potom ich olúpať a pomlieť na prášok. Užíva sa 3 až 4 krát denne polovica čajovej lyžičky alebo na špičku guľatého noža medzi jedlami.
Proti angíne sa doporučuje odvar z kôry: 50g kôry sa pridá do 1 litru studenej vody, 10 minút sa varí a 10 minút sa nechá po prikrytí vyluhovať. Odvarom sa viackrát denne kloktá.
Tvár osviežuje a póry a vrásky sťahuje pleťová voda: Do 0,25 l vody sa pridá 10 g dubovej kôry, zaleje sa a varí sa prikryté na miernom ohni 10 minút. Potom sa nechá 10 minút vyluhovať, precedí sa a teplé sa prikladá na tvár. Postup je vhodný hlavne pre mastnú pleť.
Proti nadmernému poteniu nôh sa doporučuje nasledovný kúpeľ: Asi 25 g práškovanej dubovej kôry varíme prikryté v 2 litroch vody asi 5 minút, potom pridáme 25 g rumančekového kvetu, necháme prejsť varom asi 1 minútu a necháme 5 minút stáť. Potom v kúpacej nádobe doplníme 8 až 10 litrov tak, aby teplota vody bola 36 až 37st.C. Kúpeľ trvá 10 až 15 minút.
Na reguláciu žalúdočných štiav a odstránenie rôznych zažívacích ťažkostí sa doporučuje namočiť 30 g čerstvých pomačkaných dubových listov do 0,5 l piva na pol hodinu. Užíva sa v 3 dávkach, macerát sa môže skladovať v chladničke pri teplote nad bodom mrazu.

Použitie v homeopatii: Pre homeopatické účely sa zbiera kôra z mladých vetvičiek, skoro na jar, asi do konca apríla. Kôra sa spracováva čerstvá podľa §3 s použitím liehu 70%. Základná tinktúra sa riedi až na potenciu D4 liehom 30%. Všeobecne sa používa vnútorne potencia D3 s dávkovaním 3 krát denne 7 kvapiek, pred jedlom, v dĺžke asi 1 mesiaca. Do kúpeľa sa používa základná tinktúra D0 a do kúpeľa sa pridáva 5 ml tesne pred kúpeľom.
Droga sa ďalej používa predovšetkým zvonka, a to v najrôznejších potenciách a prevedeniach, napríklad upravená na homeopatickú masť. Vnútorne sa užíva hlavne pri črevných ťažkostiach a pri zápaloch v tráviacom trakte, kde účinkuje aj ako antibiotikum.

Toxicita: Pri perorálnom užívaní v terapeutických dávkach nemá vedľajšie škodlivé účinky. Zvonka sa droga nesmie aplikovať pri rozsiahlych nekrotizáciach slizníc a kože, po poleptaní (najmä alkáliami) a po popáleninách III. stupňa.
Pretože tanín je potenciálnym, aj keď veľmi slabým kancerogénom, nedoporučuje sa dlhodobé užívanie dubových prípravkov.