P O P I S : Trváca dvojdomá rastlina, lianovité, hranaté plazivé byle sú dlhé až 6 m. Listy stopkaté, drsné, dlanito 3-5 laločnaté, okraj pílkovitý. Srdcovito vajcovité čepele sú delené na 3 alebo 5 lalokov. Celá rastlina je žlaznato chlpatá, stonka vyrastá z plazivého podzemku. Tyčinkovité kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách, piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. Plody sú nažky. Rastlina je pravotočivá. Vlhkomilný druh. Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy, pobrežné kroviská, zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. Divý alebo zdivený chmeľ nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi. Prašníkové sa odstraňujú, tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11.storočia. Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok.
Hemikryptofyt, s eurázijským rozšírením. Rastie v pobrežných húštinách a krovinách, v lužných lesoch, na medziach i v suchších kriačinách a na okrajoch lesov, v nížinách až pahorkatinách. Vyskytuje sa v rôznych spoločenstvách zväzov Alnion, Fraxino - Quercion, radu Prunetalia a iné.

Z B E R A N Á Č A S Ť : Chmeľové šištice - Strobilus et Glandulae humuli lupuli
Piestikové šištice sa zbierajú v jeseni (august-október). Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40-50 st. C, pomer zosušenia je asi 4:1. Tvoria drogu Stobilus lupuli (Flos humuli lupuli), oficiálnu v niektorých liekopisoch. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc - hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli - chmeľové žliazky (Lupulinum - lupulín). Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. Pomer zosušenia je asi 2:1. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). Po roku treba drogu vymeniť, lebo stráca účinnosť. Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. Pach ako valeriána smie byť iba slabý. ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc, nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnuť ako syr, nesmie mať žíhaním viacej popola ako 10,0%. Silice má byť najmenej 0,9%.
Tvrdenie niektorých autorov, že divý chmeľ je nepoužiteľný, platí možo v pivovarnictve, ale pre liečebnú prax sa osvedčuje. Pôsobí síce menej razantne, ale zato spoľahlivo.

O B S A H O V É L Á T K Y : Glandulae lupuli obsahujú 1-3% silice s myrcénom, farmezénom, alfa a beta -karyofylénom a kyslíkatými monoterpénmi. Okrem toho asi 80% živice, ktorá má viac ako 50% chmeľových horčín (alfa-horké kyseliny - monoacylové floroglucidy s dvoma bočnými dimetylalylovými reťazcami, napr. humulón, kohumulón, adhumulón, prehumulón a posthumulón - a beta-horké kyseliny - monoacylové floroglucidy s troma bočnými dimetylalylovými reťazcami, napr. lupulón a kolupulón). Pozoruhodnú zložku živicovej frakcie tvorí chalkón xantohumol. Ďalej sú tu látky s hormonálnymi estrogénnymi, sedatívnymi i antibakteriálnymi účinkami, flavonoidy (odvodeniny) kemferolu, kvercetínu a apigenínu), 2-3% trieslovín, cholín a z purínových látok adenín.
Strobilus lupuli obsahuje až do 0,5% silice (rovnakého zloženia ako silica Glandulae lupuli) s kyslíkatými monoterpénmi, ako napr.: linalol, geraniol, nerol, nerolidol a i. Ďalej sa tu nachádza až do 20% živicových látok, do 5% trieslovín, flavonoidné látky, fytosteroly, vosk a i. Živicová frakcia obsahuje terpenické horčiny (podobne ako majú Glandulae lupuli)..

Ú Č I N N O S Ť : Experimentálne sa dokázal tlmivý účinok lupulínu na mozgovú kôru, ako aj na reflexné dráhy v predĺženej mieche: spomalila sa srdcová akcia a uvoľnilo sa napätie hladkého svalstva a čriev. Preto možno drogu použiť pri nervovej predráždenosti a pri pocite napätia spojenom s nespavosťou. V tejto indikácii často nahradí barbituráty. Obsahom hormónom príbuzným látkam tlmí mužskú pohlavnú prdráždenosť, ženám naopak pomáha regulovať menštruačný cyklus.
Horčiny (okrem iných najmä humulón a lupulón) napomáhajú vylučovanie žalúdočnej šťavy. Zvýšenú opatrnosť pri ordinovaní drogy si vyžadujú estrogénne účinky horčín - predstavujú 300 000 m.j. v 100 g drogy.
Približne pri štyridsiatich druhoch choroboplodných baktérií sa zistili antibakteriálne účinky zlúčenín živice (medzi iným aj pri Mycobacterium tuberculosis hominis a pri Staphylococcus aureus). Fytoncídne účinky je možné uplatniť v kloktadlách a v ďalších prípravkoch s antiseptickým pôsobením. Osvedčuje sa adjuvantné užívanie drogy pri nedostatočnom vylučovaní žalúdočnej šťavy, spojenom s chronickou kvasnou alebo hnilobnou dyspepsiou. Ako adjuvans sa osvedčila rovnako aj pri pľúcnej tuberkulóze, kde potenciovanie účinku antituberkulotík dosiahneme pridaním drogy s vyšším obsahom kremíka.
Strobilus lupuli má rovnaký, ale oveľa slabší účinok ako lupulín (Glandulae lupuli).

P O U Ž I T I E : ŠIŠTICE:
EXTRAKT: Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum, mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum), stomachikum a amarum. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom, ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme), zvonka na zle sa hojace rany, pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpelov.
ZÁPAR: Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0,5 - 1 g 2-3x denne, niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g - rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). Chmeľové šištice sa uplatňujú ako mierne sedatívum, afrodiziakum, amarum a stomachikum. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu - pije sa na noc, najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. Maximálna jednotlivá dávka šištíc by nemala prekročiť 10 g a maximálna denná dávka 15 g. Bežne sa užíva v dávke 3 až 5 g, podľa potreby aj viackrát denne.
PRÁŠOK: Lupulín sa spravidla predpisuje v priamej forme ako prášok. Bežná býva dávka 0,5 až 1 g ako sedatívum, užívané 2 až 4 krát denne. Ako hypnotikum alebo uspávací prostriedok sa odporúča dávka 1 až 1,5 g asi hodinu pred spaním a dávku 1,5 až 2 g tesne pred spaním. Amatérske získavanie lupulínu je pomerne obtiažne, ale niekedy býva k dostaniu v lekárňach v tobolkách s hmotnosťou podľa lekárskeho predpisu.

TINKTÚRA: Vhodný prostriedok na aplikáciu, pretože si zachováva svoj liečivý účinok počas dlhšej doby, keď nie je droga k dispozícii.

ĎALŠIE SPÔSOBY POUŽITIA: Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyv antibakteriálnych vlastností obsahových látok).

MOŽNOSTI KOMBINÁCIE S INÝMI DROGAMI: Chmeľ sa dobre znáša s ostatnými drogami a je vhodný do kombinácii. Najčastejšie sa kombinuje s drogami s podobným účinkom.

ŠPECIALITY: V praxi vychádzame z predpokladu, že lupulín a šištice majú rovnaký účinok s tým, že pôsobenie šištíc je znatelne slabšie, a preto im dávame zvyčajne prednosť pre razantne pôsobiacím lupulínom.
Spoľahlivý ukludňujúci čaj pripravíme z tejto zmesi: 2 diely chmeľu a po 1 diele koreňa valeriány, vňati medovky a kvetu vresu. Zmes pripravujeme formou záparu a podľa potreby môžeme podávať aj niekoľko šálok denne.

POUŽITIE V HOMEOPATII: V homeopatii sa spracovávajú predovšetkým čerstvé žliazky, z ktorých pripravujeme tinktúru, ovšem využiť môžeme aj čerstvé šištice, ktoré spracovávame podľa ­3 alebo ­4 s použitím liehu 80%. Ďalej sa tinktúry riedia liehom 40% až do potencie D4.
Všeobecne sa užíva pri šišticiach potencia D3 a pri lupulíne potencia D4 takto:
- šištice 3 krát denne 8 kvapiek, pred jedlom, jeden týždeň, ďalšie tri týždne 3 krát denne 10 kvapiek, pred jedlom.
- žliazky (lupulín) 4 krát denne 12 kvapiek, pred jedlom, 5 dní a potom 25 dní 3 krát denne 15 kvapiek.
Účinkom sa obidve tinktúry odlišujú. Tinktúra zo šištíc pôsobí jemnejšie, tinktúra zo žliazok pôsobí razantnejšie a naviac má špeciálny účínok diuretický, proti pohlavnej predráždenosti a tiež ako hypnotikum, teda proti nespavosti. Obidve drogy majú predovšetkým ukľudnujúci účinok.

T O X I C I T A : Aj keď v terapeutických dávkach je droga celkom bezpečná, nadmerné užívanie môže vyvolať nepriaznivé vedľajšie účinky. Pri čerstvej droge volíme opatrnejšie dávkovanie. Droga nie je vhodná pre dlhodobé užívanie, a preto ak je potrebné dlhšie podávanie, prechádzame najneskôr po 3 mesiacoch liečby na inú drogu. Droga patrí medzi alergotropné, preto sa pri podávaní môžu vyskytnúť alergické reakcie. Pravdepodobnosť vzniku alergie stúpa pri disponovaných ľudí s výškou liečebne dávky a s dĺžkou trvania liečby. Preto pri liečbe drogou pristupujeme vždy zodpovedne a dávame prednosť jeho kombináciam s inými rastlinami.