P O P I S : Dvojdomý, poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm, stonky rozkonárené, žltozelené, listy kožovité, podlhovasto vajcovité, celistvookrajové a neopadavé. Drobné kvety žltkasté, umiestnené v rázsochách a na koncoch konárikov. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro - asi v marci - apríli) opeľujú hlavne muchy a včely, ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa. Plody sú biele lepkavé bobule. Botanickí systematikovia v súčastnosti delia rod na V.album L. - imelo listnáčové a V.laxum Boiss, et Reut. - imelo ihličnanové - podľa cudzopasnosti buď na listantých stromoch (okrem dubov), alebo - zväčša na ihličnatých lesných drevinách, najmä na boroviciach, za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovici opadavom (modřín opadavý - Larix decidua Miller). Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq.), rastie na duboch, vidlicovite sa rozkonáruje, ale má iba mäkké, opadavé listy, kvety v riedkych klasovitých strapcoch, bobule žlté a konáriky hnedé.
Jeho domovom je Európa, Ázia a parazituje najmä na listantých drevinách a z ihličnatých najmä na boroviciach. Dováža sa predovštkým z Bulharska, Turecka, Juhoslávie, Albánska a Ruska.

Z B E R A N Á Č A S Ť : Imelová vňať - Herba visci albi
Predmetom zberu je vňať oficiálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3), zbierajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm), obyčajne v zimných mesiacoch (december-február), zber však možno robiť prakticky po celý rok. Zber sa zvyčajne robí pri ťažbe dreva. Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom, teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 st.C, sušením zmizne osobitný, nie príjemný pach rastliny. Pomer zosušenia je asi 3:1. Droga má horkú chuť. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listantých stromov). Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch, chránená pred svetlom. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca, na čo treba pri zbere dávať pozor.

Imelový list - Folium et stipites visci albi
Súčasný výskum ukázal, že najväčšie hodnoty sú skryté v listoch, preto sa zberajú len samostatné listy. Za najkvalitnejšie imelo sa považuje imelo jabloňové, hlohové ale miestami aj dubové a borovicové. Pomerne vysokú toxicitu má imelo topoľové, ktoré by sa nemalo používať. Droga by nemala byť znehodnotená plodmi, ktoré sú toxické. Najhodnotnejšiu drogu poskytuje zber marcový a potom novembrový a decembrový z hľadiska účinnosti na krvný tlak. Pre iné indikácie je v zásade povolený celoročný zber.

O B S A H O V É L Á T K Y : Účinnými obsahovými látkami imela aú peptidy, resp. glykopeptidy, viskotoxíny, lektíny. Viskotoxíny sú zmesou polypeptidov, tvorených zväčša 46 aminokyselinami, z ktorých je známa sekvencia viskotoxínov A2, A3 a B. Lektíny sú glykoproteíny (staršie označenie fytohemaglutiníny alebo toxalbumíny). Izolovali sa tri, jeden z nich má relatívnu molekulovú hmotnosť 115 000 a obsahuje asi 10% cukrov, druhý s molekulovou hmotnosťou 60 000 je viskumín, ďalšie obsahové látky sú triterpény (o.i. kyselina oleanolová), polysacharidy, flavonoidy (najmä deriváty kvercetínu) a biogénne amíny (cholín a tyramín). Plody obsahujú aj kaučukový viscín.

Ú Č I N N O S Ť : Terapeutická účinnosť rastliny nie je ešte celkom objasnená. Treba rozlišovať medzi perorálnou aplikáciou - čajovinami a izolovanými obsahovými látkami. Izolované a čisté lektíny majú zreteľnú cytotoxickú aktivitu na určité tumory a karcinómy (najnovšie výskumy odhalili kancerostatické pôsobenie proteínovej zložky histionového charakteru, ktorá je bohatá na bázické aminokyseliny, ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou), zvyšujú imunitu. Použitie v humánnej medicíne je však zatiaľ nevyriešené. Viskotoxíny sú perorálne neúčinné, parentálne podané znižujú krvný tlak, sú však dráždivé a toxické, vyššie dávky vyvolávajú nekrózy. Droga v čajovinách sa uplatňuje ako adjuvans pri vysokom krvnom tlaku a ako antisklerotikum. Pri dlhšom užívaní sa môžu prejaviť alergie. Droga ďalej pôsobí močopudne, tlmí niektoré bolesti hlavy, závrate, zastavuje krvácanie, odstraňuje pocit návalov krvi do hlavy, hlavne v klimakteriu, reguluje vylučovanie žlče do čriev a ovplyvňuje činnosť slinivky.
Imelo sa tiež vyznačuje istou protireumatickou aktivitou, potláča chorobne zvýšenú činnosť štítnej žľazy a pomáha pri liečbe niektorých prejavov sennej nádchy. V týchto prípadoch sa kombinuje pitná kúra s výplachmi nosu mierne osoleným macerátom alebo sa šnupe imelový prášok.
Pri kŕčových žilách a bérecových vredoch sa doporučuje omývanie, prípadne kúpele nôh. Imelo taktiež prispieva pri liečbe nočného pomočovania dospelých a bieleho výtoku.

P O U Ž I T I E : VŇAŤ:
MACERÁT: Na prípravu macerátu sa používa 1 g drogy pro dosi a do 5 g pro die. Keďže varom sa účinné látky čiastočne rozkladajú, neodporúča sa úžívanie odvaru. Macerát za studena sa podáva 2 krát denne a v ťažších prípadoch 3 krát denne. Čas studenej macerácie musí byť najmenej 4 hodiny.
ZÁPAR: Najčastejšie sa predpisuje zápar z 1 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; denne sa vypijú 2-3 šálky.
EXTRAKT: Extractum visci albi fluidum sa užíva po 0,5 g (= 20 kvapiek) pro dosi (DAB 6).
TINKTÚRA: Pripravuje sa z čerstvých rozmačkaných listov. Podáva sa od 20 do 40 kvapiek na jednotlivú dávku a to 2 až 3 krát denne.
PRÁŠOK: Vzhľadom k termolabilite niektorých účinných látok je veľmi vhodnou formou prášok z jemne pomletej drogy. Podáva sa v jednotlivých dávkach neprevyšujúcich 1 g. Maximálna denná dávka je 5 g, ale obyčajne sa užíva menšie množstvo

MOŽNOSTI KOMBINÁCIE S INÝMI DROGAMI : Pri obehových indikáciach sa droga podáva samostatne, ale v ďalších indikáciach je môžeme používať v zmesiach. Pretože je droga zaraďovaná medzi prudšie pôsobiace, musia sa uvedené dávky presne dodržiavať.
Rastlina sa pridáva do hypotonických, kardiosedatívnych a antisklerotických čajovín.

ŠPECIALITY : Často tradovaným názorom je, že jednorázové podanie imela môže znížiť krvný tlak. Podľa skúseností JANČA a ZENTRICH, môže tlak poklesnúť najskôr po týždni liečby. Droga sa doporučuje aplikovať obyčajne formou 6 týždňovej liečebnej kúry. Ak vyžaduje liečba pokračovanie, zaraďuje sa týždenná prestávka a potom sa v liečbe pokračuje. JANČA a ZENTRICH dávajú prednosť kombinácii imela s medovkou a kvetom hlohu.
Veľmi dobre pôsobí výťažok z imela, ktorý sa pripravuje nasledovným spôsobom: Do 1 l vínovice s obsahom 60 až 70% alkoholu pridáme 200 g pomletých listov imela a pri teplote 25 až 30 st.C a občasného pretrepania roztok 14 dní skaldujeme. Potom roztok prefiltrujeme a uložíme na chladnejšie miesto. Užíva sa denne 15 až 20 kvapiek do vody podľa potreby.

POUŽITIE V HOMEOPATII : Imelo je veľmi obľúbený homeopatický prostriedok nielen pre mimoriadnu účinnosť, ale tiež pre svoju dostupnosť a ľahké spracovanie.
Tinktúra sa pripravuje z listov, najlepšie trhaných v decembri okolo 9 hodiny ráno. Ak je to možné použije sa imelo ihličnanové, vôbec najlepšie je borovicové. List sa spracováva podľa ­2 liehom 90%. Základná tinktúra D0 sa ďalej riedi liehom 40% až do potencie D12. Užíva sa potencia D2, D4, D6, D8, D10 a D12, samozrejme s individuálnym dávkovaním. Všeobecné dávkovanie je 3 krát denne 6 kvapiek, pred jedlom.
Aplikácia je veľmi široká, v podstate rovnaká ako v alopatii, ale naviac sa dá účinok rôznymi potenciami jemne odstupňovať.

T O X I C I T A : Prekračovanie terapeutických dávok má vedľajšie škodlivé účinky, ktoré zapríčiňujú nekrotizujúce pôsobenie viskotoxínu a histónovej zložky. Pri predávkovaní sa vyskytujú najskôr paradoxné reakcie a potom príznaky miernej otravy.

Zaujímavosť: Povera z čias Keltov a Starogermánov sa zachovala do dnešných čias, kedy ľudia kupujú na Vianoce zlatené imelo, aby si zabezpečili pohodu a šťastie do nového roka.

Upozornenie: Biele bobuľky sa nesmú používať na prípravu čaju! Bobuľky sú pri vnútornom použití jedovaté, listy a vetvičky však nie. Keď ich však zmiešame s bravčovým sadlom na vazelínu a použijeme na omrzliny, úspešne pomôžu (vazelínu používame iba zvonka pri omrzlinách).