S cieľom uľahčiť užívateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Používaním našich stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na vašom počítači / zariadení. Nastavenia cookies môžete zmeniť v nastavení vášho prehliadača.


Podbeľ liečivý

Slovenský názov:
Český názov:
Anglický názov:
Latinsky názov:
Botanické
zaradenie:
Podbeľ liečivý
Podběl lékařský
Coltsfoot
Tussilago farfara L.
Astrovité - Asteraceae
 

P O P I S : Trváca, 7-20 cm vysoká rastlina so šupinatým plazivým a výbežkatým podzemkom. Byľ je vzpriamená, jednoduchá, bledozelená, pokrytá vajcovitými, končistými žltohnedými alebo červenkastými šupinami. Listy vyrastajú pri odkvitaní a vytvárajú listovú ružicu, sú dlhostopkaté, výrazne 7-9 žilové, na líci tmavozelené, na rube sivo plstnaté, čepeľ je srdcovitá až okrúhla, na okraji hrubo vykrajovaná, pílkovitá. Úbory sú jednotlivé, v priemere 10-15 mm veľké, zákrov je jednoradý, zložený z čiarkovitých, tupých, zelených až červenkastých listeňov. Kvety sú zlatožlté: okrajové sú jazykovité, v disku rúrkovité a tmavšie. Plod je nažka s bielym lesklým chocholcom. Kvitne od maca do mája. Poskytuje dostatok žltého nektáru a čuernožltého peľu.
Hemikryptofyt, rozšírený v mediteránnej až boreálnej a oceánickej oblasti Európy a Ázie. rastie na vlhkých až čerstvých stanovištiach, na brehoch potokov, v priekopách a na násypoch, sutinách a iných ruderálnych miestach od nížin do horského stupňa. Vyskytuje sa v spoločenstvách zväzu Filipendulion a tried Secalietea a Agropyretea repentis.
Pri zbere listov vznikajú zámeny napr. s druhmi rodu deväťsil - Petasites Miller, predovšetkým s d.lekárskym - P.hybridus (L.) Gaertn., Meyer et Scherb., ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov, väčšie a na rube holé listy, ale aj s d.bielym - P.albus (L.) Gaertn., ktorý má síce listy na rube plstnaté, zato však väčšie, pričom v pologuľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory.

Z B E R A N Á Č A S Ť : Podbeľový kvet - Flos farfarae
Zbiera sa na začiatku kvitnutia, najlepšie medzi 14 a 16 hodinou. Kvet sa trhá ručne alebo sa odstrihuje s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom. Treba zozbierať iba úbory len na začiatku rozkvetu, inak pri sušení dozrievajú. Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka - výkon sa tým zvýši asi 4-násobne. Úbory nestláčame, lebo sú náchylné na zaparenie. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. Pomer zosušenia je asi 5-6:1. Drogu radšej doma neskladujeme, patrí čím skôr do nákupne.

Podbeľový list - Folium farfarae
Zbiera sa v máji a júni, najlepšie do 9 hodiny dopoludnia. Môže sa kosiť kosákom. List musí mať čo najkratšiu stopku, nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. Suší sa v jednej vrstve, stopkami hore. Môže sa sušiť aj na slnku. Najlepšie je sušiť ho umelým teplom, lebo sa veľmi ľahko zaparí. Pomer zosušenia je asi 5-6:1. Droga je mierne drobivá a ľahko podlieha skaze. Patrí do dobre uztvorených obalov.

O B S A H O V É L Á T K Y : Kvety obsahujú flavonoidy, veľa xantofylu (žlté farbivo), menšie množstvo silice. Z terapeutického hľadiska je najdôležitejší obsah slizu, glykozidickej horčiny a triesloviny.
List obsahuje predovšetkým sliz (6-10%, zložený z pentóz a hexóz - galaktózy), horčinu, steríny (napr. faradiol), katechínové triesloviny, organické kyseliny (galovú, jablčnú, citrónovú, vínnu), inulín, cholín, stopy silice, parafíny a sacharidy. Z minerálnych látok je tu najmä draslík a zinok. ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy s obsahom nerozpustného popola v HCl maximálne 4%.
V kvetoch aj listoch sa nachádzajú pyrolizidínové alkaloidy (estery monokarboxylových, resp. dikarboxylových kyselín s bicyklickými aminoalkoholmi), označované ako necidy. Z nich sú najvýznamnejšie (najjedovatejšie) senkirkín (0,015%), senecionín (0,007%) a tusilagín (1-karboxymetoxy-2-hydroxy-2-metyl-pyrolizidín), ktoré sa vyskytujú predovšetkým v listoch. Rozkvitnuté kvety obsahujú 140 mg/kg senkirkinu a 7 mg/kg senecioninu.

Ú Č I N N O S Ť : Hlavnou účinnou substanciou je sliz, ktorý sa nachádza v kvetoch aj listoch. Má protektívny vplyv na zapálené sliznice, a to tým, že ich chráni pred dráždením. Účinnosť drogy zvyšuje aj adstringentné a protizápalové pôsobenie trieslovín. Výrazné dezinfekčné a spazmolytické účinky má silica. Flavonoidy napomáhajú uvoľňovanie spazmov hladkých svalov. Pre svoje liečivé vlastnosti sa droga osvedčuje pri zápaloch slizníc horných dýchacích ciest s tvorbou adherujúcich hustých sekrétov (najmä pri súčasnom výraznom spastickom napätí hladkého svalstva priedušiek). V tejto indikácii sa ordinuje predovšetkým u starých pacientov.
Stopový prvok - zinok, má významnú úlohu pri metabolizácii inzulínu.
Celkový účinok kvetnej drogy je viac spazmolytický, kým droga z listov má väčší mucilaginózny a adstringentný účinok. Tak kvety, ako aj listy sa používajú na kloktanie, oplachovanie a na obklady. Tzv. suchý zábal do listov podbeľa, najlepšie čerstvo trhaného, pôsobí výrazne protireumaticky a na bolesti kĺbov všeobecne. Zábal by mal trvať asi hodinu. Na zapálené žily môžeme používať kašovitý obklad, pripravený z drvených čerstvých listov podbeľa a sladkej smotany, prikladaný na noc.
Terapeutické podávanie drogy limituje obsah pyrolizidínových alkaloidov (PA), ktoré toxicky a karcinogénne pôsobia na pečeň. Terapeutické riziko sa zníži, ak sa nepodáva droga celom čerstvá, pretože skladovaním sa oslabuje účinnosť necidov.
PA po aplikácii ústnou dutinou (súčasť pottravy, prípravky z liečivých rastlín) sú veľmi rýchlo vstrebávané z čriev do krvného obehu a rýchlo sa dostávajú do pľúc a pečene, kde dosahujú zo všetkých orgánov najvyššiu koncentráciu. Organizmus opúšťajú veľmi pomaly močom, stolicou, dýchaním a čiastočne aj materským mliekom. Princíp toxicity spočíva v enzýmovej oxidácii molekúl PA a vznikom derivátov pyrolu, ktoré sa intenzívne chemicky zlučujú s bielkovinami a nukleovými kyselinami (RNA DNA) a narušujú tak normálny životný cyklus buniek. To sa deje zvlášť intenzívne v pečeňových bunkách, pričom výsledkom môže byť rozvinutie procesu vedúceho ku karcinómu pečene.

P O U Ž I T I E : KVET
ZÁPAR: Na prípravu záparu z kvetnej drogy sa používa priemerná jednoltivá dávka 1,5 g, alebo najčastejšie 1 kávová lyžička na šálku vody; pije sa 2 krát denne.

LIST:
ZÁPAR: Zápar z listu sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 g, alebo z 1 lyžičky na šálku vody; pije sa 3 krát denne. Decoctum Folii farfarae (1 lyžica drogy na 1 a 1/2 pohára vody) sa podáva po 1-2 lyžice niekoľkokrát denne.
ODVAR: Zvonka, v podobe obkladov sa používa odvar z listov (10-15 g na 2 poháre vody). V dermatologickej a kozmetickej praxi sa aplikujú aj obklady z Infusum Floris farfarae (30 g drogy na 1 l vody) pri podráždenej pokožke, vyrážkach, zápaloch a pri zvýšenej tvorbe mazu.

MOŽNOSTI KOMBINÁCIE S INÝMI DROGAMI: Na povzbudenie expektorácie sa pridáva kvet a koreň prvosienky, kvet divozelu, koreň myslice, koreň ibiša, koreň kostihoja, koreň ligurčeka, vňať mäty piepornej, list skorocela, plod fenyklu, plod anízu, list šalvie, kvet slnečnice, kvet rumančeka a ďalšie.

ŠPECIALITY: Listová droga je veľmi vhodná k použitiu pre prípravu liečivého klyzmatu pri zápalových ochoreniach hrubého čreva, pri vredovej chorobe hrubého čreva a pri Crohnovej chorobe. Veľmi vhodná je hlavne kombinácia s vňaťou nátržníka strieborného. V prípade nedostupnosti môžeme použiť rumanček rímsky alebo pestovanú rimbabu. Zároveň s touto liečbou podávame vnútorne homeopatickú tinktúru z divoko rastúcej rimbaby, ovšem silne zriedenú, prinajmenšom v potencii D3. Spazmolyticky pôsobí čaj v zložení: 4 diely kvetu nechtíka, po 2 dieloch pyšteka a vňati repíka, po 1 diele vňati tymiánu a listu podbeľa. Upravujeme a podávame formou bylinkového čaju, v množstve asi 0,75 l denne, na 3 krát.
Pri všetkých neuralgiách sa osvedčuje obklad z listov podbeľa: Čerstvé, pomačkané alebo jemne naklepané listy (najúčinnejšie sú v máji a júni) naložíme na boľavé miesto vo vrstve asi ako prst hrubej, previažeme plátnom a necháme pol hodinu účinkovať. Procedúra sa dá podľa potreby opakovať viackrát denne, samozrejme vždy s čerstvými listami.
Pri pásovom opare sa doporučuje hrsť čerstvých pekných listov ponoriť krátko do vraicej vody, nechať odkvapkať a prikadať na opar.
Na ukľudnenie kašľu, chrapotu, zahlienenia a pod. sa odporúča nasledujúci postup: 10 g listov a kvetov dáme do 0,25 l studenej vody, krátko necháme prejsť varom a potom 10 minút vyluhovať. Precedíme, osladíme medom a vypijeme.
Rovnakú službu nám urobí prášok z usušených listov podbeľa. Užívame 1 až 2 dávky na špičku guľatého noža.

POUŽITIE V HOMEOPATII: V homeopatii sa spracovávajú listy podľa ­2. Preto sa používajú celkom čerstvé listy, trhané v máji a júni okolo 9 hodiny. Spracovávajú sa liehom 90% a riedia sa do potencie D4 liehom 40%. Všeobecne sa používa tinktúra v potencii D4 s dávkovaním 3 krát denne 10 kvapiek, pred jedlom. Nepretržité užívanie by nemalo prekročiť 7 týždňov. Tinktúru užívame predovšetkým na všetky ťažkosti slizníc, ako antialergikum, pri žlčníkových a pečeňových ťažkostiach, inak ako v alopatii.

T O X I C I T A : Napriek tomu, že toxický a karcinogénny vplyv na pečeň je so zreteľom na nízky obsah pyrolizidínových alkaloidov nepatrný, neodporúča sa ani prekračovanie terapeutických dávok, ani dlhodobé užívanie drogy. Pri aplikácii v zmesiach, keď objem drogy neprevyšuje 15%, nie je nutné dodržiavať zvláštne "bezpečnostné" opatrenia, pretože takú zmes môžeme považovať za netoxickú, samozrejme pokiaľ jej toxicitu nezapríčiní iná zložka zmesi.
V roku 1988 bolo zaznamenané preukázateľné poškodenie zdravia novorodenca, ktorý zomrel 38 dní po pôrode na VOD. Jeho matka počas tehotenstva v snahe liečiť si svoju zahlienenosť horných ciest dýchacích pravidelne pila čaj s obsahom podbeľu. Podľa súčasných poznatkov nie je možné chápať podbeľovú drogu ako celkom bezpečnú a je potrebné zdôrazniť nevhodnosť použitia v čase tehotenstva a taktiež nie je vhodné ani žiadne dlhodobejšie a pravidelné užívanie.

 

 

YmExNj